Už ste počuli o danšari, japonskom umení upratovať?

Mnohí môžu namietať, že upratovanie nie je veda a o tejto činnosti nie je nutné povedať viac, ako čo treba upratať a kde. Ale to je omyl, totiž upratať málo vecí vo veľkom priestore až taký problém nie je, rapídne sa však situácia zmení v momente, keď potrebujeme upratať veľa predmetov v malom priestore. To už umenie je! Priznajme si, organizovať veci tak, aby boli v príhodnej chvíli po ruke a nestrácali sme čas či nervy ich hľadaním, to chce talent. Nie každý tento talent má, ale v jednom národe je jeho koncentrácia pravdepodobne vyššia ako kdekoľvek inde na svete. Týmto národom sú Japonci.

Aj keď by sa mohlo zdať, že zmysel pre organizovanie vecí je národnou črtou, po stáročia zakorenenou v japonskej duši, nie je tomu tak. Verte či nie, ale až v druhej polovici 20. storočia získal poriadok v japonskej spoločnosti skutočnú silu, majúc svoj základ, prekvapivo, vo výrobnej sfére. Prepojenie teórií manažmentu kvality s japonskou kultúrou dalo za vznik mnohým výdobytkom v moderných výrobných, skladovacích či administratívnych procesoch, s ktorými sa denne stretávame v kanceláriách, výrobných halách, skladoch, ale i v domácnostiach. Na to sa však bližšie pozrieme inokedy. Dnes si povieme o spôsobe, akým sa Japoncom podaril preniesť poriadok úplne všade, tým je koncept danšari.

Prvýkrát sa s Danšari zoznamuje širšia verejnosť vďaka knižnej publikácii, ktorá vyšla v roku 2009. Autorkou tejto knihy je Hideko Yamashita, ktorej pokus o prepojenie duševnej harmónie s tou priestorovou vyústil do svetového bestselleru. Čitatelia si veľmi skoro uvedomili, že upratanie samého seba, môže byť o čosi náročnejšie, než mať poriadok na pracovnom stole. Ak teda dnes hovoríme o danšari, ide o jednoduchý nástroj, ktorým vnesiete poriadok a organizáciu takmer kamkoľvek, od chladničky až po garáž, od pracovného stola po skladovacie haly.

Dnešný svet je svetom masovej produkcie, a to cítime každý deň a na každom kroku. Je plný letákov, reklamných pier, kľúčeniek, šiltoviek, tričiek, ťažidiel, ale i tašiek, paliet stojacich v kúte, vrchov kartónového papiera a metrov kubických bublinkovej fólie a polystyrénu. Skrátka, sme pod neustálym atakom materiálnych vecí, o ktoré sme nikdy neprosili. Do nezávideniahodnej situácie sa dostaneme vtedy, keď týmto „prisluhovačom chaosu“ povieme áno a vpustíme ich do svojho životného či pracovného priestoru.

Naučiť sa povedať „nie“ veciam, ktoré nepotrebujeme, je prvým krokom pre udržanie poriadku. Bez toho sa nepohneme ďalej. Štúdia ministerstva zdravotníctva v USA na niekoľkých firmách v štáte Minesota (do štúdie bolo zapojených aj viac ako 400 členov stredného a vysokého manažmentu) dokazuje, že poriadok a organizácia pracovného prostredia zvyšuje produktivitu práce v priemere o 5 %. Poriadok je teda jednou z vecí, ktoré významne ovplyvňujú výkony jednotlivcov.

Ak má prísť k pozitívnej zmene či už u nás doma, alebo na pracovisku, je nevyhnutné začať odmietaním „nového odpadu“. Veci totižto nadobúdajú hodnotu až tým, že ich používame. Na úvod je možné začať tým, že každý nový katalóg, leták, taška (a podobne), ktoré sa nám dostanú do rúk, skončia v jednoduchých plastových prepravkách vyčlenených na triedenie odpadu. Oddeľovaním dôležitého od nepotrebného získame priestor a ušetríme čas, ktorý by sme inak museli investovať do hľadania vecí či sťaženej manipulácie s nimi.

Ak sme sa naučili povedať „nie“ veciam, ktoré sa na nás valia z vonkajšieho prostredia, je čas pokračovať v práve nabehnutom systéme a pustiť sa do vecí, ktoré už zaberajú priestor z vnútra. Spravme si malý test. Koľko pier máme na pracovnom stole? A koľko z nich reálne aj píše? A posledná otázka, koľko z nich používame? No, možno tri, všakže, ale fyzicky potrebujeme len jedno. A tá istá premisa platí pre každú súčasť nášho pracovného priestoru. Nie vždy je však nutnosťou všetko „teraz“ nepotrebné vyhadzovať, stačí vhodne vytriediť a podľa frekvencie a spôsobu používania rozdeliť. Optimálnym pomocníkom sú skladovacie boxy, ktoré sa dnes vyrábajú v najrôznejších rozmerových, farebných a funkčných prevedeniach, takže dokážu uspokojiť, aj tie najbizarnejšie potreby.

Pri triedení by malo byť každému zrejmé, že veci by mali byť tam, kde sú najviac potrebné, ergo ak niečo nepotrebujeme, preč s tým. A zároveň, veci by mali byť k dispozícii podľa frekvencie používania – často používané na ľahko a rýchlo dostupných miestach, sporadicky používané na ťažšie dostupných miestach. To jest, vianočné ozdoby pokojne môžu ísť na najvyššiu policu, na ktorú sa bez rebríka či schodíkov nedostaneme.

Tretia časť, Ri, predstavuje spojenie prvých dvoch krokov do celku. Ak sme dokázali vniesť poriadok tam, kde predtým nebol, s určitosťou nás naplnil pocit uspokojenia. Tento stav je však len krátkodobý, pokiaľ sa Dan a Ša nestanú pre nás rutinou. Zlatý olympionik v boxe Oscar De La Hoya povedal, že vždy existuje miesto pre zlepšenie a je jedno, ako dlho už ste v biznise. A to je celá pointa, neustále sa zlepšovať v odlišovaní vecí, ktoré potrebujeme a nebáť sa vyhodiť, čo sa javí nepotrebným. Nohavice, do ktorých „určite“ raz schudneme, ozaj nepotrebujeme.

Tento druh zmien je behom na dlhú trať a u niektorých členov rodiny alebo zamestnancov môže trvať dlhšie, kým pochopia a budú ochotní akceptovať zvolený koncept. Ak sa to však podarí, sme na dobrej ceste. Nie vždy je však práve ochota prekážkou. Sú prípady, kedy ani neobmedzený počet skladovacích prepraviek či boxov nestačí. Vtedy je odpoveď jasná, buď sa len veľmi neradi lúčime s odpadom, teda čímkoľvek pre nás nepotrebným, alebo jednoducho potrebujeme zbrane vyššieho kalibru. Problém totižto nemusí byť v množstve vecí, ale v samotnom priestore.

Zlá organizácia priestoru či neadekvátne úložné systémy nás zbytočne môžu oberať o potrebné miesto. Aké skrine, regály používame? Koľko predmetov, prepraviek, paliet sa nám zmestí na jednu policu bez toho, že by na polici zostávalo veľa nevyužiteľného miesta? Ako máme regál prispôsobený predmetom, ktoré doň ukladáme? Ak si zodpovieme tieto a podobné otázky, môžeme rýchlo dospieť k záveru, kde je náš „priestorový“ problém a prečo sa nám ani po oddelení potrebného od nepotrebného nedarí urobiť poriadok v dome či na pracovisku.

Všetkým predmetom, prepravkám i boxom, ktoré využívame na ukladanie a skladovanie vecí, treba namontovať vhodné regály. Regály, ktoré zodpovedajú nášmu priestoru a druhu skladovaných predmetov. Súčasnosť ponúka ozaj riešenia šité na mieru rozličným požiadavkám. A bolo by omylom si myslieť, že takéto riešenia sú doménou len veľkých spoločností s obrovskými halami. Opak je pravdou, možno práve náš sused vo svojej garáži používa takýto regálový systém, alebo to malé železiarstvo v meste či tá kancelária, okolo ktorej denne prechádzame.

Odmietnuť nepotrebné, odhodiť existujúce a odlišovať potrebné – to sú tri zásady, ktoré nám môžu pomôcť vo vylepšení nášho životného i pracovného priestoru. Mať prehľad o tom, čo a kde máme, ľahká dostupnosť a manipulácia sa určite oplatia. Určite tým nemálo získame. Výkonnosť, čas, priestor – to predsa v dnešnej dobe nie sú žiadne maličkosti. Preto netreba mať strach začať s upratovaním a merateľné výsledky sa s istotou dostavia.