Stres môže za 60 % až 80 % všetkých nehôd na pracovisku

Neprešlo ani sto rokov od chvíle, kedy Hans Selye ukradol pojem stres z fyziky (tlak pôsobiaci na teleso) a začal ho používať v medicíne a psychológii vo veľmi podobnom význame. Odvtedy bolo vypracovaných veľa štúdií o strese, ktoré poukazujú na jeho negatívne vplyvy na fyzické zdravie, emočný stav a správanie človeka, čo vedie zákonite aj k sekundárnym dôsledkom ako pokles morálky a zhoršené vzťahy na pracovisku, znížené pracovné výkony a podobne. Stres môže dokonca za 60 % až 80 % všetkých pracovných nehôd. Hľadanie stresorov a ich eliminácia patria tak k nevyhnutným krokom, ktoré musia manažéri firiem robiť v záujme zvyšovania produktivity firmy.

Vráťme sa k Hansovi Selyemu, jeho osud je totiž zaujímavejší, než by sa podľa mena mohlo zdať. Narodil sa v roku 1907 pod menom Jánoš v Komárne a odtiaľ sa rôznymi cestičkami ocitol v 20. rokoch minulého storočia ako medik v nemocnici v Montreale (Kanada). Už počas stáže si všimol, že mnohí pacienti z rôznych príčin trpia rovnakým symptómom, vyzerajú jednoducho choro, a tak sa aj cítia. Toto môžeme považovať za prvý moment, ktorý viedol k „objaveniu“ stresu, tak ako ho poznáme dnes. Neskôr sa tomuto výskumu naplno venoval, a keď v roku 1949 publikoval monument svojej práce s príznačným názvom Stres, bol už dávno uznávaným vedcom na poli endokrinológie, chémie, experimentálnej chirurgie a patológie.

Stres je personalizovaným fenoménom, ktorého prejavy sa môžu veľmi odlišovať u rôznych osôb aj v úplne identických situáciách. Tak napríklad je dokázané, že pre mnohých policajtov je oveľa stresujúcejšie vyplniť dokumentáciu k prípadu ako prenasledovanie zločinca v teréne, kedy ide reálne o ohrozenie života.

Stresorov, teda podnetov, ktoré stres vyvolávajú, môžu byť tisíce, rôzne štúdie sa však celkom jednoznačne zhodujú na hlavných príčinách stresu*:

• pracovné preťaženie – 46 %,
• medziľudské vzťahy na pracovisku – 26 %,
• podvádzanie v osobnom alebo pracovnom živote – 20 %,
• nedostatok bezpečnosti pri práci – 6 %.

Ak jednotlivé stresujúce faktory, prípadne ich kombinácia, pôsobia dlhodobo, je len otázka času, kedy sa stres odrazí na zamestnancoch. To môže viesť k zvýšenej absencii v práci z rôznych zdravotných dôvodov či takzvanému fenoménu vyhorenia. K ďalším negatívnym dopadom stresu patria napríklad znížená produktivita a motivácia, pokles morálky, zvýšený počet sťažností, úrazov, priestupkov a chybných úkonov na pracovisku, vysoká fluktuácia pracovníkov, zlý časový manažment a podobne.

Mnohé zo symptómov, ako je nespavosť, nadmerné potenie dlaní, dýchavičnosť, zvýšený tlak či celodenná únava sú často aj zo strany samotného zamestnanca pripisované na vrub úplne odlišným príčinám a pre zamestnávateľa je prakticky nemožné takéto príznaky zachytiť. Na druhej strane sú isté symptómy veľmi jasne viditeľné. Ak zamestnanec ostane napríklad apatický voči pracovnému kolektívu či naopak útočný a podráždený bez viditeľného dôvodu, je to jasným indikátorom zamestnanca pracujúceho pod dlhodobým stresom. Rovnako dobre viditeľným príznakom môže byť aj častá žalúdočná nevoľnosť alebo mdloby, netypický zmätok pri práci alebo reči, zlá koncentrácia. Tieto príznaky by pre vás mali byť výstrahou. Obyčajne sú znakom, že niečo nie je v poriadku nielen s vašimi zamestnancami, ale aj s náplňou ich práce, organizáciou či prostredím, v ktorom pracujú. A s tým treba niečo robiť, i keď to nemusí byť vždy práve jednoduché.

K eliminácii stresu by malo dochádzať na dvoch základných úrovniach. Prvá znamená identifikovať stresory, ktoré sú zodpovedné za zhoršený fyzický či psychický stav zamestnancov, a následne zoptimalizovať firemné procesy, prostredie tak, aby bola príčina vzniku stresu odstránená. Druhá úroveň je akousi prevenciou, kedy identifikujeme potenciálne stresory a zabránime ich pôsobeniu skôr, ako by mohli reálne ovplyvniť výkon zamestnancov. Napríklad vieme, že v čase sezóny sú zamestnanci permanentne pod veľkým časovým tlakom, takže skôr ako začne sezóna, spravíme patričné opatrenia. V praxi tieto riešenia môžu mať rozličnú podobu, v závislosti od toho, v akej oblasti naša firma pôsobí a aký druh činnosti naši zamestnanci vykonávajú. Pozrime sa napríklad na „šetrenie“ času.

Asi každý kto pracoval, vie, čo to znamená pre firmu, keď „termíny horia“. Príčin takéhoto stavu môže byť nesmierne veľa a na mnohé z nich spoločnosť v skutočnosti nemá vplyv. Následky však bývajú rovnaké, často s rozhodne nie pozitívnym koncom. Množstvo objednávok, samozrejme, redukovať nebudeme (z tých sa predsa tešíme). Zlepšiť pracovné podmienky a zvýšiť efektívnosť procesov však určite môžeme. Existuje britský výskum, ktorý hovorí, že pokiaľ musí zamestnanec použiť spoločnú tlačiareň na chodbe viac ako 30 krát za deň a vy mu zadovážite vlastnú, ročne mu ušetríte 110 pracovných hodín strávených v spoločnosti tlačiarne. Efekt to má dvojaký. Jednak nemusí čakať jeho dokument v rade, kým iný zamestnanec z chodby vytlačí tristostranové skriptá pre dcéru na vysokej škole (áno, presne tam mizne väčšina kancelárskeho papiera) a jednak môže svoj „ušetrený“ pracovný čas dedikovať na vybavenie viacerých zákaziek. A šetriť čas vieme rôznymi spôsobmi v podstate na každom pracovisku. Stačí len identifikovať „slabé“ miesta.

Pokiaľ vlastníte napríklad sklad, môže vám optimálne riešenie priestorov a ich zariadenie ušetriť až 70 % prepravných časov alebo tretinu potrebnej skladovacej plochy (zamestnanci ušetria čas na kratších vzdialenostiach na ceste za tovarom). Napríklad nahradením konvenčných regálov spádovými priebežnými systémami sa dosahujú podobné výsledky. Hlavne ak pracujete s rýchloobrátkovým tovarom, alebo s princípmi FIFO či LIFO, môže táto zmena zabrániť presne tým situáciám, kedy si pracovník finálnych fáz vychystávania prekáža s pracovníkom zásobovania, lebo jeden aj druhý potrebujú pracovať s tým istým druhom tovaru (princíp jednej tlačiarne na chodbe). Teda odbúrate negatívny stres z čakania na niekoho druhého a zároveň obom stranám znížite dĺžku prepravných trás. A takto by sme mohli pokračovať krok po kroku v sklade ešte dlho. Vezmite si napríklad známy Kanban-systém. Ak zameníme klasické prepravky na C-dielce za moderné prepravky BITO-CTB, skrátime čas potrebný pre kontrolu zásoby až o polovicu a ešte aj môžeme zvýšiť skladový objem o 25 %.

Ako už bolo spomenuté vyššie, jednou z hlavných príčin stresu býva aj nedostatok bezpečnosti pri práci. Aj tu možno v menšej či väčšej miere (opäť v závislosti od oblasti, v ktorej zamestnanec pôsobí) zaviesť opatrenia, ktoré znižujú riziká spôsobenia si ujmy na zdraví či na majetku zamestnávateľa. Ak vylepšíte bezpečnosť skladu napríklad montážou pozemnej ochrany, či už v oblúkovej, alebo stĺpovej forme, montážou ochranných zvodidiel, flexibilných ochrán stojok regálov alebo zrkadiel na kontrolu mŕtvych uhlov, eliminujete tým možnosti, pri ktorých môže dôjsť k nehode a úrazu, čo si podvedome uvedomí každý jeden vodič vysokozdvižného vozíka. Určite sa každému ľahšie cúva, ak vie, že ho nedelí 15 čísel od zrútenia polovice skladu. Takto jednoducho odstránite negatívny stres a jeho dôsledky na zamestnanca a v podstate i celkový chod firmy.

Nie všetko je vo vašich rukách. Zamestnanci si často prinášajú do práce „osobné“ stresy, teda tie, ktoré súvisia s ich súkromným životom. Avšak odhliadnuc od vonkajších stresorov, v zamestnaní viete urobiť množstvo opatrení vedúcich k zlepšeniu pracovného prostredia a k optimalizácii výkonu jednotlivých pracovníkov. Niekedy stačí ozaj málo. Je dokázané, že mnohým pracovníkom spôsobuje stres najmä správanie nadriadeného pracovníka. A pritom na zmenu prístupu k zamestnancom a občasnú pochvalu či úsmev ozaj nepotrebujete finančné prostriedky navyše. V každom prípade si treba uvedomiť, že investícia do odbúravania stresu je investíciou do lepších výkonov zamestnancov, a tým do efektívneho fungovania celej firmy.

*Zdroj: www.stress.org